Viec hláv = viac rozumu  – Celkom logické, nie? Nie vždy tomu tak je. Skupinové myslenie v sebe často nesie viac nevýhod, ako výhod.

Brainstorming (z angl. brain – mozog, angl. storm – búrka) je metóda využivána pre riešenia problémov založené na skupinovom riešení, ktoré majú uľahčiť generovanie kreatívnej stratégie. Podstatou je uvoľniť predstavivosť, fantáziu a obrazotvornosť, generovať nápady, vzájomne sa inšpirovať. Cieľom je nájsť netradičné, resp. originálne riešenia v čo najkratšom čase. Je využívaná na poradách alebo školských projektoch.

Žiaľ, ak niečo psychologické výskumy posledných dekád jednoznačne ukázali, je to skutočnosť, že mnohé rady a techniky, ktoré znejú rozumne a logicky (a na ktorých, mimochodom, tak výdatne ryžuje priemysel s motivačnou literatúrou), často vôbec nefungujú. Ako napríklad skupinový brainstorming.

Prečo?

– Nižší počet nápadov na osobu, ako by mal každý sám samostatne – podľa psychológov môže za pozorované zníženie efektivity viacero príčin. Pri skupinovom brainstormingu sa hodnotí výsledok skupiny, nie jednotlivca, kvôli čomu klesá motivácia jednotlivých účastníkov a naopak, narastá vplyv tzv. sociálnej lenivosti.

 Sú narušované myšlienkové súvislosti a pochody ostatných členov, kým jednotlivec, ktorý má práve slovo rozpráva svoj nápad. Odpriamuje to pozornosť a prerušeje mnohé nápady v zárodku.

– Falošný konsenzus – človek je sociálna bytosť a má tendenciu vytvárať skupiny, a potom nadobúda pocit, že by ich mal chrániť pred hrozbami zvonka. V súdržnosti pociťujeme istotu, a tak sa ju snažíme brániť – okrem iného aj pred vlastnými pochybnosťami. Ako napríklad pri skupinových pracovných poradách. Odôvodníme si, že sa nám pozdávajú názory iných, aj keď s nimi v kútiku duše nesúhlasíme.

– Neistota prejaviť svoj odpor s nesprávnou myšlienkou.  Mnohokrát si nie sme istí prejaviť svoj nesúhlas a radšej pochybujeme sami o sebe, z obavy či nám náhodou neunikli niektoré súvislosti.

Príkladov negatívnej stránky skupinového myslenia z reálneho života sa dá nájsť veľa. Napríklad psychológ Irving Janis sa do problematiky falošného konsenzu zahĺbil potom, ako sa dočítal o pochabom rozhodnutí americkej vlády zvrhnúť Fidela Castra prostredníctvom invázie 1400 mužov v Zátoke svíň. Nešlo o žiadne špeciálne komando, ale exilových Kubáncov, ktorí neboli profesionálni vojaci. Akcia sa skončila masakrom exilantov a medzi Sovietskym zväzom a Západom takmer vyvolala jadrovú vojnu.  Ako sa mohol John F. Kennedy a jeho nepochybne mimoriadne inteligentní poradcovia dopustiť takéhoto fiaska? Poradcovia to spätne nedokázali odôvodniť. Otázku zodpovedal až Janis a ďalší psychológovia. To, čo sa prejavilo, dnes nazývame syndróm skupinového myslenia.

Možno to poznáte aj sami z vlastného života. Predsalen, väčšinu času trávime interakciami v malých skupinách. Skupinové porady, akcie ale aj spoločné posedenie a prebranie osobných problémov s kamarátmi. Všetky majú na svedomí, že naše rozhodovanie sa stáva častokrát menej rozumné.


Zdroje:

https://sk.wikipedia.org/wiki/Brainstorming

https://invivomagazin.sk/viac-hlav,-menej-rozumu-syndrom-skupinoveho-myslenia_408.html

http://www. changefactory.com.au/our-thinking/articles/using-negative-ideas-to-generate-change/